Kaliňák pripomenul, že k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou sa
zdá byť dlhá cesta. Preto je podľa neho dobré, že NATO sa nepúšťa do
"vojenského dobrodružstva" v zmysle nasadenia vojakov do tohto konfliktu
a prevláda pragmatizmus.
Dodal, že v rámci kontaktnej skupiny členských krajín, ktoré riešia
vojenskú pomoc Ukrajine, hlavným príspevkom Slovenska sú nesmrtiace
systémy a pomoc napríklad v energetickej oblasti, čo pre Ukrajincov bude
dôležité počas budúcej zimy.
"Slovensko vstupuje do tejto pomoci nielen nesmrtiacim pomôckami, ale
aj tými, ktoré pomáhajú predovšetkým civilnému obyvateľstvu,"
vysvetlil. Dodal, že z pohľadu diskusií na úrovni NATO o pomoci Ukrajine
Slovensko chce zo svojho dvojpercentného rozpočtu na obranu započítavať
aj investície do infraštruktúry dvojakého použitia, čo sa týka
napríklad železničných a cestných spojení, ale aj vojenských nemocníc.
Minister v Bruseli spojencom pripomenul, že Slovensko po vypuknutí vojny
na Ukrajine prišlo o svoju leteckú a pozemnú protivzdušnú obranu, ktorú
darovalo Kyjevu. V tom dnes vidí najväčšiu medzeru Aliancie, lebo ak tá
chce ísť cestou odstrašovania rivalov, bez účinnej ochrany slovenského
vzdušného priestoru to podľa neho nepôjde.
"My intenzívne rokujeme o nákupe nového systému a verím, že nové
postupy umožnia, aby sa zefektívnil ten rotačný systém protivzdušnej
ochrany," uviedol.
Ministri obrany v Bruseli riešili aj otázky koordinácie vojenskej pomoci
Ukrajine, čo by už nemalo byť na pleciach kontaktnej skupiny vedenej
Spojenými štátmi, ale zodpovedať by za to mali oficiálne štruktúry NATO.
"Z môjho pohľadu je to prechod prirodzený, ktorý bude mať omnoho
efektívnejšie riešenie. V pôvodnom stave tam bolo omnoho viac krajín,
ako je členov NATO. Tá situácia sa vyvinula. Na nás to nebude mať nejaký
zásadnejší vplyv, my sme deklarovali aj na spoločnom rokovaní s
ukrajinskou vládou, čo chceme ďalej robiť," odkázal Kaliňák.